Inkluzívne vzdelávanie


Inkluzívne vzdelávanie predstavuje spôsob edukácie v bežných školách, ktorého podstatou je právo každého dieťaťa na kvalitné vzdelanie, s kladením dôrazu na búranie bariér v školstve, ktoré znemožňujú rovnocenný prístup ku vzdelávaniu.

Realizácia inkluzívneho vzdelávania podporuje vznik vzťahov novej kvality. Pričom vedenie školy a učitelia prihliadajú na kultúrnu identitu, rodovú rovnosť, jazykové vybavenie, špeciálne potreby a iné individuálne danosti detí a podnecujú kritické myslenie pre akceptáciu inakosti a vyvrátenie zakorenených predsudkov. Takýto prístup podľa zástancov myšlienky inklúzie má šancu obohacovať všetky deti, keďže prítomnosť rôznorodosti a spoločná socializácia vytvárajú priestor pre toleranciu na školách.

Inštitút pre dobre spravovanú spoločnosť realizoval projekt „Dobrá prax inkluzívneho vzdelávania vo Veľkej Británii so zreteľom na vzdelávanie rómskych detí“. Východiskom projektu bola terénna štúdia vo Veľkej Británií, ktorá sa uskutočnila v júni 2011. Výstupy z tejto práce sme zhrnuli v krátkej publikácii  Dobré príklady inkluzívneho vzdelávania vo Veľkej Británií. 

      „Nazerať na vzdelávanie inkluzívnym objektívom predpokladá, že namiesto zlyhania jednotlivca sa za problém bude považovať zlyhanie systému. „ (UNESCO, 2009)

 

Inkluzivne vzdelavanie

                                                                                                   ( zdroj: Romano Nevo LIL)

 

Ideu inklúzie vo vzdelávaní zásadne podporila Svetová konferencia UNESCO o špeciálnom vzdelávaní Prístup a kvalitav roku 1994 v španielskej Salamanke. Inkluzívne vzdelávanie vychádza z dvoch hlavných myšlienok:

  • Školy by mali uspokojiť potreby všetkých detí bez ohľadu na ich fyzické, intelektuálne, sociálne, emocionálne, jazykové alebo iné podmienky,
  • Bežné školy s inkluzívnou orientáciou sú najefektívnejší prostriedok pre budovanie začleňujúcej spoločnosti

Ďalším kľúčovým momentom pre rozvoj inkluzívneho vzdelávania bolo vydanie Dohovoru OSN o právach ľudí s postihnutím v roku 2006, ktorý ustanovuje právo pre zdravotne znevýhodnených vzdelávať sa v inkluzívnom edukačnom systéme, čím zaviazal jednotlivé štáty k transformácií školstva a presadzovaniu inkluzívneho vzdelávania v praxi.


Medzinárodný rámec podpory inkluzívneho vzdelávania rozšírilo i UNESCO v roku 2009 vydaním Politického usmernenia pre inklúziu vo vzdelávaní. Cieľom týchto snáh bolo podporiť jednotlivé vlády v tvorbe stratégií a politík, ktoré by inklúziu komplexne zahrnuli do vzdelávacej politiky.

 

Sebareflexia vzdelávacieho systému a škôl ako podmienka realizovania inklúzie

V Slovenskom kontexte myšlienku podpory inkluzívneho vzdelávania zatiaľ prijali za svoju jednotlivé školy, učitelia, odborníci a mimovládny sektor. Ich snaha často naráža na systémové bariéry, ktoré významnejšiu realizáciu takto poňatého prístupu k vzdelávaniu umožňujú len obmedzene. Aké možnosti majú však  školy za týchto okolností?

Súčasným trendom v efektívnom riadení škôl je meranie a vyhodnocovanie kvality školy. Jedným z indikátorov celkovej kvality škôl by mal byť aj ukazovateľ miery inklúzie na školách. Ako jeden z možných sebahodnotiacich nástrojov inkluzívneho vzdelávania na školách bol vytvorený tzv. index inklúzie alebo ukazovateľ inklúzie autorským kolektívom Centra pre výskum inkluzívneho vzdelávania (Centre for Studies in Inclusive Education) v Británií.

Pri implementovaní ukazovateľa sú dôležité nasledujúce zásady a môžu byť smerodajné aj pre naše školy:

1. Podpora diskusie o kľúčových slovách inkluzívneho vzdelávania (inklúzia, prekážky, rôznorodosť, a pod.) a šírenie povedomia o inkluzívnom rozvoji školy.

2. Príprava hodnotiaceho rámca súčasného stavu a plánovanie ďalšieho rozvoja školy. Hodnotiaci rámec by sa mal zamerať na tri oblasti:

             a. Budovanie inkluzívnej kultúry prostredníctvom tvorby inkluzívnej komunity a určením hodnôt.
             b. Tvorba inkluzívnej politiky by mala zasahovať všetky aspekty plánovania a fungovania školy
             c. Rozvíjanie inkluzívnej praxe, ktorá má dopad na výchovno-vzdelávací proces a kvalitu vzťahov na škole.

3. Použitie nástrojov hodnotenia a určenie priorít pre zmenu.

4. Zabezpečenie inkluzívneho procesu hodnotenia, plánovaných zmien a realizácie plánov.

Index inklúzie preložilo do češtiny Občianske združenie Rytmus. Komplexné informácie o indexe nájdete na tu.

 

Vo svojej podstate takto poňaté sebahodnotenie podnecuje reflexiu na úrovni celého kolektívu pedagógov o fungovaní a hodnotách školy a prihliada sa aj na názory dieťaťa a rodičov. Jej obsahové prispôsobenie národným a miestnym podmienkam podmieňujú jej účinnosť a úspech. Vo Veľkej Británii napríklad je hodnotenie autovevavlácie súčasťou inšpekčného procesu, ktorý prihliada aj na ukazovatele inklúzie a podpory rovnosti šancí.  

 

Podmienky realizácie inkluzívneho vzdelávania - Výzvy pre vzdelávaciu politiku

Úspešný rozvoj a podporu inkluzívneho vzdelávania v našej krajine ovplyvňuje predovšetkým spôsob, akým dokážeme správne vytvoriť podmienky pre realizáciu inkluzívneho vzdelávania.  Hlavnými piliermi podmienok realizácie sú nasledovné oblasti:

 

Podpora rozvoja detí pred nástupom do školy

Podnetné a plnohodnotné stimulovanie vývinu detí už od jeho narodenia, je základom pre jeho úspešné zaradenie do vzdelávacieho procesu. Rozvoj a učenie v predškolskom veku nie je u každého dieťaťa zastrešené podnetným domácim prostredím, prípadne predškolským zariadením, preto i medzinárodný trend je jednoznačný. Osobitne v prípade detí pochádzajúcich zo sociálne znevýhodňujúceho prostredia, ako aj detí s odlišným materinským jazykom sa presadzuje názor, že účasť v predškolskej výchove a vzdelávaní je kľúčová, a preto by mala byť široko dostupná.
 

Zmena dlhodobej politickej perspektívy: Zhoda, odbornosť a spolupráca
Ide o výzvu, ktorej cieľom je reálne zakotviť princípy inkluzívneho vzdelávania do vzdelávacieho systému s tým, že je v prvom rade potrebné a nutné podnietiť komplexnú zmenu postojov jednotlivcov, ako i nastavenie novej kultúry vzdelávacích inštitúcií, ktoré sú otvorené na dialóg a interdisciplinárnu spoluprácu a sebareflexiu.

 

Formovanie uvedomelej komunity pedagógov a šírenie dobrej praxe

Jedným zo základných krokov k úspešnému implementovaniu myšlienok inklúzie do reálneho sveta škôl je odborná príprava učiteľov a iných pedagogických zamestnancov ako aj ich vzájomné prepájanie s cieľom vytvoriť priestor na zdieľanie úspešných skúsenosti. 

V neposlednom rade kvalitu výchovno-vzdelávacej praxe a možnosti presadenia inkluzívneho vzdelávania predurčuje vytvorenie vhodných podmienok, či už na materiálno-technologickej úrovni, ďalšieho vzdelávania alebo na úrovni spoločenského postavenia učiteľov.


Opatrenia zamerané na školu, rodinu a komunitu

Pri budovaní povedomia ideí inkluzívneho vzdelávania je nesmierne dôležité zamerať sa i na rodinu a komunitu. 

Opatrenia realizujúce sa v škole predstavujú najmä inkluzívne školské vzdelávacie programy, ktoré prihliadajú na kultúrnu identitu, rodovú rovnosť, jazykové vybavenie a iné individuálne danosti detí a podnecujú kritické myslenie pre akceptáciu inakosti a vyvrátenie zakorenených predsudkov. (čítať ďalej)

 

Literatúra:

Ainscow, Mel; Miles, Susie (2009): Developing inclusive education systems: how can we move policies forward? University of Manchester, [cit. 2011-07-06] Dostupný z < http://www.ibe.unesco.org/fileadmin/user_upload/COPs/News_documents/2009...

Booth, Tony; Ainscow, Mel (2007): Ukazatel inkluze, Rozvoj učení a zapojení ve školách, Centre for Studies on Inclusive Education, Bristol, [cit. 2011-07-06] Dostupný z <http://www.diskriminacia.sk/?q=node/959>

UNESCO (1994): The Salamanca Statement and Framework for Action on Special Needs Education, World Conference on Special Needs Education - Access and Quality, [cit. 2011-07-06] Dostupný z <http://www.unesco.org/education/pdf/SALAMA_E.PDF>

UNESCO (2009): Policy Guidelines on Inclusion in Eucation, [cit. 2011-07-06] Dostupný z <http://unesdoc.unesco.org/images/0017/001778/177849e.pdf>