Inkluzívne vzdelávanie predstavuje spôsob edukácie v bežných školách, ktorého podstatou je právo každého dieťaťa na kvalitné vzdelanie, s kladením dôrazu na búranie bariér v školstve, ktoré znemožňujú rovnocenný prístup ku vzdelávaniu.
Realizácia inkluzívneho vzdelávania podporuje vznik vzťahov novej kvality. Pričom vedenie školy a učitelia prihliadajú na kultúrnu identitu, rodovú rovnosť, jazykové vybavenie, špeciálne potreby a iné individuálne danosti detí a podnecujú kritické myslenie pre akceptáciu inakosti a vyvrátenie zakorenených predsudkov. Takýto prístup podľa zástancov myšlienky inklúzie má šancu obohacovať všetky deti, keďže prítomnosť rôznorodosti a spoločná socializácia vytvárajú priestor pre toleranciu na školách.
Inštitút pre dobre spravovanú spoločnosť realizoval projekt [1]„Dobrá prax inkluzívneho vzdelávania vo Veľkej Británii so zreteľom na vzdelávanie rómskych detí“. Východiskom projektu bola terénna štúdia vo Veľkej Británií, ktorá sa uskutočnila v júni 2011. Výstupy z tejto práce sme zhrnuli v krátkej publikácii Dobré príklady inkluzívneho vzdelávania vo Veľkej Británií. [2]
„Nazerať na vzdelávanie inkluzívnym objektívom predpokladá, že namiesto zlyhania jednotlivca sa za problém bude považovať zlyhanie systému. „ (UNESCO, 2009)
( zdroj: Romano Nevo LIL)
Ideu inklúzie vo vzdelávaní zásadne podporila Svetová konferencia UNESCO o špeciálnom vzdelávaní „Prístup a kvalita“ [3]v roku 1994 v španielskej Salamanke. Inkluzívne vzdelávanie vychádza z dvoch hlavných myšlienok:
- Školy by mali uspokojiť potreby všetkých detí bez ohľadu na ich fyzické, intelektuálne, sociálne, emocionálne, jazykové alebo iné podmienky,
- Bežné školy s inkluzívnou orientáciou sú najefektívnejší prostriedok pre budovanie začleňujúcej spoločnosti
Ďalším kľúčovým momentom pre rozvoj inkluzívneho vzdelávania bolo vydanie Dohovoru OSN o právach ľudí s postihnutím v roku 2006, ktorý ustanovuje právo pre zdravotne znevýhodnených vzdelávať sa v inkluzívnom edukačnom systéme, čím zaviazal jednotlivé štáty k transformácií školstva a presadzovaniu inkluzívneho vzdelávania v praxi.
Medzinárodný rámec podpory inkluzívneho vzdelávania rozšírilo i UNESCO v roku 2009 vydaním Politického usmernenia pre inklúziu vo vzdelávaní. [4] Cieľom týchto snáh bolo podporiť jednotlivé vlády v tvorbe stratégií a politík, ktoré by inklúziu komplexne zahrnuli do vzdelávacej politiky.
Sebareflexia vzdelávacieho systému a škôl ako podmienka realizovania inklúzie
V Slovenskom kontexte myšlienku podpory inkluzívneho vzdelávania zatiaľ prijali za svoju jednotlivé školy, učitelia, odborníci a mimovládny sektor. Ich snaha často naráža na systémové bariéry, ktoré významnejšiu realizáciu takto poňatého prístupu k vzdelávaniu umožňujú len obmedzene. Aké možnosti majú však školy za týchto okolností?
Súčasným trendom v efektívnom riadení škôl je meranie a vyhodnocovanie kvality školy. Jedným z indikátorov celkovej kvality škôl by mal byť aj ukazovateľ miery inklúzie na školách. Ako jeden z možných sebahodnotiacich nástrojov inkluzívneho vzdelávania na školách bol vytvorený tzv. index inklúzie alebo ukazovateľ inklúzie autorským kolektívom Centra pre výskum inkluzívneho vzdelávania (Centre for Studies in Inclusive Education) v Británií.
Pri implementovaní ukazovateľa sú dôležité nasledujúce zásady a môžu byť smerodajné aj pre naše školy:
1. Podpora diskusie o kľúčových slovách inkluzívneho vzdelávania (inklúzia, prekážky, rôznorodosť, a pod.) a šírenie povedomia o inkluzívnom rozvoji školy.
2. Príprava hodnotiaceho rámca súčasného stavu a plánovanie ďalšieho rozvoja školy. Hodnotiaci rámec by sa mal zamerať na tri oblasti:
a. Budovanie inkluzívnej kultúry prostredníctvom tvorby inkluzívnej komunity a určením hodnôt.
b. Tvorba inkluzívnej politiky by mala zasahovať všetky aspekty plánovania a fungovania školy
c. Rozvíjanie inkluzívnej praxe, ktorá má dopad na výchovno-vzdelávací proces a kvalitu vzťahov na škole.
3. Použitie nástrojov hodnotenia a určenie priorít pre zmenu.
4. Zabezpečenie inkluzívneho procesu hodnotenia, plánovaných zmien a realizácie plánov.
Index inklúzie preložilo do češtiny Občianske združenie Rytmus [5]. Komplexné informácie o indexe nájdete na tu. [6]
Vo svojej podstate takto poňaté sebahodnotenie podnecuje reflexiu na úrovni celého kolektívu pedagógov o fungovaní a hodnotách školy a prihliada sa aj na názory dieťaťa a rodičov. Jej obsahové prispôsobenie národným a miestnym podmienkam podmieňujú jej účinnosť a úspech. Vo Veľkej Británii napríklad je hodnotenie autovevavlácie súčasťou inšpekčného procesu, ktorý prihliada aj na ukazovatele inklúzie a podpory rovnosti šancí.
Podmienky realizácie inkluzívneho vzdelávania - Výzvy pre vzdelávaciu politiku
Úspešný rozvoj a podporu inkluzívneho vzdelávania v našej krajine ovplyvňuje predovšetkým spôsob, akým dokážeme správne vytvoriť podmienky pre realizáciu inkluzívneho vzdelávania. Hlavnými piliermi podmienok realizácie sú nasledovné oblasti:
Podpora rozvoja detí pred nástupom do školy
Podnetné a plnohodnotné stimulovanie vývinu detí už od jeho narodenia, je základom pre jeho úspešné zaradenie do vzdelávacieho procesu. Rozvoj a učenie v predškolskom veku nie je u každého dieťaťa zastrešené podnetným domácim prostredím, prípadne predškolským zariadením, preto i medzinárodný trend je jednoznačný. Osobitne v prípade detí pochádzajúcich zo sociálne znevýhodňujúceho prostredia, ako aj detí s odlišným materinským jazykom sa presadzuje názor, že účasť v predškolskej výchove a vzdelávaní je kľúčová, a preto by mala byť široko dostupná.
Zmena dlhodobej politickej perspektívy: Zhoda, odbornosť a spolupráca
Ide o výzvu, ktorej cieľom je reálne zakotviť princípy inkluzívneho vzdelávania do vzdelávacieho systému s tým, že je v prvom rade potrebné a nutné podnietiť komplexnú zmenu postojov jednotlivcov, ako i nastavenie novej kultúry vzdelávacích inštitúcií, ktoré sú otvorené na dialóg a interdisciplinárnu spoluprácu a sebareflexiu.
Formovanie uvedomelej komunity pedagógov a šírenie dobrej praxe
Jedným zo základných krokov k úspešnému implementovaniu myšlienok inklúzie do reálneho sveta škôl je odborná príprava učiteľov a iných pedagogických zamestnancov ako aj ich vzájomné prepájanie s cieľom vytvoriť priestor na zdieľanie úspešných skúsenosti.
V neposlednom rade kvalitu výchovno-vzdelávacej praxe a možnosti presadenia inkluzívneho vzdelávania predurčuje vytvorenie vhodných podmienok, či už na materiálno-technologickej úrovni, ďalšieho vzdelávania alebo na úrovni spoločenského postavenia učiteľov.
Opatrenia zamerané na školu, rodinu a komunitu
Pri budovaní povedomia ideí inkluzívneho vzdelávania je nesmierne dôležité zamerať sa i na rodinu a komunitu.
Opatrenia realizujúce sa v škole predstavujú najmä inkluzívne školské vzdelávacie programy, ktoré prihliadajú na kultúrnu identitu, rodovú rovnosť, jazykové vybavenie a iné individuálne danosti detí a podnecujú kritické myslenie pre akceptáciu inakosti a vyvrátenie zakorenených predsudkov. (čítať ďalej) [7]
Literatúra:
Ainscow, Mel; Miles, Susie (2009): Developing inclusive education systems: how can we move policies forward? University of Manchester, [cit. 2011-07-06] Dostupný z < http://www.ibe.unesco.org/fileadmin/user_upload/COPs/News_documents/2009... [8]
Booth, Tony; Ainscow, Mel (2007): Ukazatel inkluze, Rozvoj učení a zapojení ve školách, Centre for Studies on Inclusive Education, Bristol, [cit. 2011-07-06] Dostupný z <http://www.diskriminacia.sk/?q=node/959>
UNESCO (1994): The Salamanca Statement and Framework for Action on Special Needs Education, World Conference on Special Needs Education - Access and Quality, [cit. 2011-07-06] Dostupný z <http://www.unesco.org/education/pdf/SALAMA_E.PDF>
UNESCO (2009): Policy Guidelines on Inclusion in Eucation, [cit. 2011-07-06] Dostupný z <http://unesdoc.unesco.org/images/0017/001778/177849e.pdf>