Monitor 9 – 2006: výsledky podľa krajov a zriaďovateľov

    Testovanie vedomostí deviatakov z vyučovacieho jazyka a matematiky zvládli najlepšie žiaci v Trenčianskom kraji. Boli najúspešnejší v porovnaní s ostatnými krajmi v slovenčine a z matematiky dosiahli tretí najlepší výsledok. Podarilo sa im tak obhájiť prvé miesto z minulého roku. Na druhom mieste spomedzi krajov podľa výsledkov zo slovenského jazyka a matematiky skončili deviataci z Prešovského kraja. Tretí sa umiestnili žiaci Bratislavského a Trnavského kraja. Najmenej sa darilo, podobne ako vlani, deviatakom v Banskobystrickom kraji. V oboch spomínaných predmetoch, a rovnako tak aj v maďarčine, skončili tento rok poslední. „Je to kraj, ktorý aj v iných meraniach skončil podobne nepriaznivo,“ poznamenala  riaditeľka Štátneho pedagogického ústavu (ŠPÚ) Anna Butašová. Rozdiely medzi najlepším a najhorším krajom boli len minimálne, čo podľa nej potvrdzuje, že všetky základné školy si u nás udržiavajú štandardnú úroveň. 

Matematika (priemerná úspešnosť v SR – 61,4 %)

     Lepšie ako celoslovenský priemer obstáli z matematiky žiaci z Prešovského kraja (priemerná úspešnosť – 62,8 %), Košického kraja (62,7 %), Trenčianskeho kraja (62,4 %) a Bratislavského kraja (61,7 %). Najmenej sa darilo žiakom v Banskobystrickom regióne, keď dosiahli priemernú úspešnosť 59,2 %.

Porovnanie úspešnosti podľa krajov v rokoch 2006 a 2005 v matematike  

KrajUmiestnenie 2006Umiestnenie 2005
Bratislavský4.1.
Trnavský5.5.
Trenčiansky3.2.
Nitriansky7.7.
Žilinský6.4.
Banskobystrický8.8.
Prešovský1.3.
Košický2.6.


Slovenský jazyk a literatúra
(priemerná úspešnosť v SR – 81,2 %)
    
Najlepšiu priemernú úspešnosť žiakov zo slovenčiny má Trenčiansky kraj (82,1 %), Trnavský kraj (81,8 %), Bratislavský kraj (81,7 %) a Prešovský kraj (81,4 %). V ostatných krajoch bola priemerná úspešnosť žiakov zo slovenčiny nižšia ako celoslovenský priemer (81,2 %). Najhoršie znova obstáli deviataci v Banskobystrickom kraji (80,2 %).

Porovnanie úspešnosti podľa krajov v rokoch 2006 a 2005 v slovenskom jazyku a literatúre  

KrajUmiestnenie 2006Umiestnenie 2005
Bratislavský3.4.
Trnavský2.6.
Trenčiansky1.1.
Nitriansky5.7.
Žilinský7.3.
Banskobystrický8.8.
Prešovský4.2.
Košický6.5.

Maďarský jazyk a literatúra (priemerná úspešnosť v SR – 68,2 %)    Testy z maďarčiny písali žiaci v piatich krajoch. Najlepšiu priemernú úspešnosť Košický kraj (74,5 %), po ktorom nasleduje Bratislavský kraj (73,8 %). Na piatom mieste skončili žiaci v Banskobystrickom kraji (66,4 %).

Porovnanie úspešnosti podľa krajov v rokoch 2006 a 2005 v maďarskom jazyku a literatúre

KrajUmiestnenie 2006Umiestnenie 2005
Bratislavský2.1.
Trnavský3.2.
Trenčiansky
Nitriansky4.5.
Žilinský
Banskobystrický5.4.
Prešovský
Košický1.3.

Ukrajinský jazyk a literatúra (priemerná úspešnosť 80,7 %)    Test z ukrajinčiny riešilo len 45 žiakov zo základných škôl v jedinom kraji, a to v Prešovskom.

Cirkevné školy najúspešnejšie

    V hodnotení podľa zriaďovateľa skončili najlepšie deviataci cirkevných základných škôl. Dosiahli najvyššiu úspešnosť zo slovenčiny (83,2 %), z matematiky (64,2 %) i maďarského jazyka (74,9 %). Žiaci štátnych základných škôl dosiahli z matematiky priemernú úspešnosť 61,4 %, zo slovenského jazyka a literatúry 81,2%, z maďarského jazyka literatúry 68,2 % a z ukrajinského jazyka a literatúry 80,7 %. Žiaci zo súkromných škôl dosiahli z matematiky priemernú úspešnosť 64,1 % a zo slovenčiny 78,9 %.

Význam testovania

    Monitor 9 by mal postupne nahradiť prijímacie skúšky na stredných školách. Už dnes podľa ministra školstva Lászlóa Szigetiho akceptuje výsledky toho testovania pri prijímacom konaní 40 percent stredných škôl. V súčasnosti ich riaditelia na Monitor 9 prihliadajú, je však plne v ich kompetencii do akej miery. Zámerom rezortu školstva je legislatívne zvýšiť váhu jeho výsledkov.     Jednou z podmienok je zabezpečenie čo najvyššej miery objektivity. Táto snaha je podľa Butašovej motívom, prečo ministerstvo a ŠPÚ v súčasnej dobe nepovažujú za vhodné zverejňovať rebríčky škôl podľa úspešnosti. Jednou z ciest, ako zaistiť objektivitu testovania, je výmena pedagogického dozoru medzi školami v rámci mesta. Tento rok sa pre ňu rozhodli v Považskej Bystrici. Riaditeľka ZŠ na Nemocničnej ulici Marianna Pecíková si výmenu pochvaľuje. „Je to veľmi dobrá myšlienka. Nikto teraz nemôže upodozrievať školy, že výsledky sú netransparentné.“ Podľa nej aj samotní deviataci cítili, že je to tak spravodlivejšie. Za vhodné považuje Pecíková aj zapojenie sa učiteľov stredných škôl.

Monitor ako súčasť obsahovej reformy

    Zavedenie centrálneho testovania vedomostí deviatakov ovplyvnilo aj vyučovací proces na základných školách. Mnohí učitelia už od 5. ročníka nedávajú žiakom písať klasické písomky, ale využíva rôzne testy. Podľa učiteľky slovenčiny na ZŠ v Tesárskych Mlyňanoch Martiny Pavkovej si takto deti lepšie zvykajú na možnosť výberu odpovede, logicky zvažujú možnosti. „Učia sa na začiatku vylúčiť nesprávnu, nelogickú, odpoveď a vyberať tak potom z dvoch – troch zvyšných možností. V deviatom ročníku potom budú na Monitor lepšie pripravení ako dnešní deviataci.“ Podľa Pavkovej žiaci považujú testy za náročnejšie ako písomky. Butašová je presvedčená, že sa takéto merania budú využívať aj pri reforme vzdelávania. Podrobné analýzy výsledkov testov podľa nej ukazujú, kde majú žiaci slabiny.

Š. Podolinský