Pozitívna psychológia

  • by

Pozitívna psychológia – zaoberá sa :

  1. Pozitívnymi osobnostnými vlastnosťami

  2. Pozitívnymi zážitkami a skúsenosťami

  3. pozitívnym fungovaním organizácií a inštitúcií

Hedonistická orientácia :

zmyslom životného úsilia je výsledný stav pohody a šťastia

Eudaimonická orientácia:

nie je dôležitý výsledný stav, ale proces a prostriedky, kt. k nemu vedú.

Sociálna psychológia -psychologická disciplína, ktorá sa zaoberá prežívaním a správaním sa vo vzťahu k sociálnemu kontextu.

Súčasti motivácie:

1. nasmerovanie

2. terzistencia

3.energetizácia momentu

Princípy motivácie:

  1. princíp homeostázy

  2. princíp hedonizmu

  3. princíp sebauplatnenia

a, Sociálna motivácia: motív úspešného výkonu, motív sociálnej moci, potreba združovania sa

b, výkonová motivácia – relatívne stála predispozícia snahy o dosiahnutie úspešného výsledku

  1. autonómna forma výkonovej motivácie (potreba sebarealizácie)- dôležité je porovnanie so svojim vlastným výsledkom- absolútna hodnota výsledku

  2. sociálna forma výkonovej motivácie(potreba uznania) –výsledok svojej aktivity považujú za úspešný, keď sú úspešnejší ako ostatní – relatívna hodnota výsledku

70-te roky Hornerová – motivácia vyhnúť sa úspechu strach z úspechu

implicitné motívy- merajú sa projektívnymi technikami

explicitné motívy – aj dotazníkom

A, Projektívne techniky – obrázok – otázky :

  1. čo sa deje na obrázku? Kto sú tí ľudia?

  2. Ako situácia vznikla?

  3. Čo si myslia(želajú) ľudia na obrázku?

  4. Čo sa stane ďalej?

Sociálna moc – relatívne stála predispozícia snahy o ovplyvňovanie vnímania, prežívania a správania iných ľudí.

Súčasti sociálnej moci:

  1. prinucujúca, trestajúca – hrozba trestov, averzívnych dôsledkov

  2. odmeňujúca – prísľub pozitívnych dôsledkov smerujúcich k zmene správania

  3. legitímna – autorita odvodená od istého statusu

  4. expertná – odborníka iní vnímajú ako toho, kto ovplyvňuje iných

  5. referenčná – dobré vzťahy – ovplyvňovanie iných

ADORNO : F- škála :

Konvenčnosť, podriadenie sa autorite, autoritárska agresia, antiintraceptívnosť, strach z neznáma a stereotypia, moc a jej uplatňovanie, cynizmus a deštruktívnosť, projekcia, sexualita

Motív afilácie – potreby byť medzi ľuďmi – potreba byť súčasťou istého soc. spoločenstva čo najčastejšie

Systém SELF: sebaponímanie (predstava o tom, ako nás vnímajú iní) sebaobraz (výpočet mojich vlastností) sebaocenenie (môj postoj k hodnotiacemu obrazu) sebaotvorenie (nevyžadovať veľa info) sebaprezentácia (druh ochrany pred zamietnutím iných) potreba sociálneho rešpektu zo str. iných (snaha vyhnúť sa zamietnutiu)

Vnútorné vonkajšie

Stabilné

nestabilné

Sociálne porovnávanie – aktívny, flexibilný a konštruktívny proces, kt. môže vyústiť do zvýšeného al. zníženého sebahodnotenia

Horné porovnávanie – porovnanie vlastných atribútov s tými, ktorí sú na tom lepšie, motivuje k osobnostnému rastu.

Dolné porovnávanie – porovnávanie sa s tými, ktorí sú na tom horšie, aktivizuje sa najmä v situácii ohrozenia

Socializácia : osvojovanie si sociálnych noriem v priebehu individuálneho vývinu

3 normy : imitácia, priame prežívanie, pozorovanie

Sociálna facilitácia – uľahčovanie – výkon jednotlivca je vyšší v spoločnosti iných

Efekt prizerajúcich – výkon sa zlepšuje nie iba pri spoločnosti, ktorá vykazuje ten istý výkon, ale aj v prítomnosti iba prizerajúcich sa. Prizerajúci musia mať schopnosť hodnotiť výkon Sociálne zaháľanie – v prítomnosti iných sa výkon znižuje

Fenomén poslušnosti – (Milgram) vedomie: autentické, sociálne

Konformizmus – črta osobnosti vedúca ku konformnému správaniu, ktoré sa vyznačuje prispôsobením sa normám danej skupiny, v ktorej sa pohybuje.

Pravé – jednotlivec si vnútorne osvojí normy a podľa nich sa správa

Nepravé – vnútorne sa nestotožňujeme s normami skupiny v ktorej sa nachádzame, ale správame sa podľa nich

Princíp reaktancie (Brehm) reakcia na sociálnu frustráciu

Prosociálne správanie – správanie, ktoré osoží inému jednotlivcovi alebo skupine jednotlivcov, respektíve zlepšuje jeho rozpoloženie.

A, vertikálna rovina (miera prospechu pre aktéra aj recipienta)

  1. Agresívny – minimalizovať zisk partnera

  2. Individualistický – maximalizovať vlastný zisk

  3. Kooperatívny – maximalizovať spoločný zisk

  4. Altruistický – maximalizovať zisk partnera

  5. Masochistický – minimalizovať vlastný zisk

B, horizontálna rovina – vypovedá o pestrosti alebo variabilite prosociálneho správania Sociálne normy :

1. Reciprocita – výmena

2. Sociálna zodpovednosť – zvažovanie okolností za akých sa recipient dostal do núdzového stavu

Agresívne správanie – (antisociálne) akékoľvek správanie smerom k inému jednotlivcovi, ktoré sa uskutočňuje so zreteľným zámerom uškodiť mu.

Agresivita – personologická kategória, vyjadruje osobnostnú predispozíciu k agresívnemu správaniu.

Agresia – behaviorálna kategória, vyjadruje samotný agresívny akt.

Násilie – agresia ktorá extrémne poškodzuje osobu.

Hostilita – všeobecne negatívny postoj voči iným ľuďom

Asertivita – presadzovanie svojich cieľov sociálne akceptovateľným spôsobom

Agresia : 1. verbálna

2. brachiálna : priama, nepriama

Tyranizovanie, šikanovanie – systematické zneužívanie moci