Predškolská príprava s rodičmi a učenie rozprávkami v Jarovniciach | Škola inak

  • by

Cieľom týchto alternatívnych metód je zlepšenie prirpavenosti detí predškolského veku na vstup do školy. Keďže mnohí rodiačia sú negramotní a neovládajú spisovný jazyk a zároveň sú prvým učiteľom svojich detí bolo pre ns dôležité zapojiť ich do týchto aktivít a spolus deťmi vzdelávať i ich rodičov. Vďaka rôznym hrám sa nám podarilo odbúrať bariéry medzi lektormi, ďeťmi a rodičmi.

“Na jednom stretnutí napr. mamy sedeli v kruhu, deti sa voľne pohybovali vo vnútri. Vybranej mamičke sa zaviazali oči šatkou, chytila dieťa, preskúmala a určila, či patrí k nej.”

Takéto alternatívy podľa lektorov vytvárajú uvoľnenú atmosféru a dôveru v rámci skupiny. Pri bodobných hrách sa deti aj rodičia učili rešpektovať sa navzájom, počúvať sa a neskákať si do reči, naučili sa dodržiavať skupinové pravidlá. Okrem toho, tieto stretnutia v kruhu dávali i možnosti na modelovanie očakávaní od rodičov i detí.

Metódy jazykovej prípravy:

Najosvedčenejšou metódou do ktorej boli zahrnutí i rodičia sa stala Metóda integrovaného jazykového vyučovania, ktorú vyvinul Ken Goodman. Pri vyučovaní touto metódou sa jazyk nerozdeľuje na menšie časti- slabiky alebo písmenká, ktoré sa postupne deti učia- ale zameriava sa na jazyk ako na celok.

“Učenie čítať a písať musí byť spojené aj so životnou skúsenosťou a zmysluplnými aktivitami naplnenými prostredníctvom diskusie, hovorenia, počúvania a písania. Schopnosť čítať a písať sa nezačína jednotlivými písmenami abecedy. Začína sa túžbou po informáciách, po

odovzdávaní správ, zaznamenávaní informácií a po rozvíjaní myšlienok.“

Deti spolu s matkami pracujú v malých skupinách a postupne sa učia tvriť slová a spoznávajú ich významy neskôr sa prechádza cez jednoduchšie vety k zložitým.

Tieto aktivity sa zameriavajú na to čo je deťom blízke: na ich komunitu a rodičov, učebné pomôcky sú bežné avšak dopĺňajú sa o obrázky zo života Rómov. Aktivity prebiehajú v materinskom jazyku detí a rodičov a vyučovanie sa začína neformálne- rannými komunitami.

Mamka pečie marikle:

Matky sú s deťmi rozdelené do menších skupín. Pozerajú si obrázky a rozprávajú sa o nich s deťmi obrázok. Snažia sa odpovedať na otázky napríklad kto je na obrázku? Čo robia postavy? Čo vás najviac zaujalo? Čo sa vám páči? Čo by ste zmenili? Pomenujte postavy. a podobné. Potom sa skupiny prezentujú pred ostatnými.

Neskôr sa na obrázku hľadá kľúčové slovo napríklad mama. Toto slovo sa následne napíše na tabuľu a papierovú kartičku, niekoľko krát sa prečíta a vytlieskaním sa rozdelí na slabiky. Potom sa na tabuli rozdelí čiarou a kartičak sa rozstrihne podľa slabík. Potom napríklad možu deti hľadať iné slová začínajúce na slabiku ma a tvoriť z nich vety alebu túto slabiku môžu vymodelovať s plastelíny

Neskôr sa vrátia znovu k obrázkom a snažia sa spojiť ho s ich reálnym životom, porozprávať ako s ním obrázok súvisí a použiť vlastné príbehy z ich rodiny.

Metódy na rozvoj sociálneho cítenia detí:

Okrem detí preškolského veku a ich rodičov sa naše aktivity zameriavajú aj na starších žiakov štvrtého ročníka, ktorí si pomocou rozprávok rozširujú svoje sociálne cítenie.

“Deti si najskôr vypočuli rozprávku – napríklad Starý otec a vnuk od bratov Grimmovcov. Potom nasledovali fázy opisu, skúmania, rozmýšľania o príbehu. Deti sa pokúsili sami dotvoriť záver rozprávky. Pomocou rôznych otázok rozmýšľali o jednotlivých hrdinoch, predstavovali si seba v podobných situáciách zo života a spoločne zhodnotili správanie jednotlivých postáv.”

Táto aktivita sa rozdeľuje do štyroch fáz:

fáza opisu- do podrobna sa opíšu jednotlivé postavy, ich situácia a konanie.

fáza individuálneho skúmania- skúmanie, či podobné zážitky aké majú hrdinovia rozprávky zažili aj deti samotné, ako sa pri tom cítili, čo na to povedali ostatní. Okrem toho žiaci dokončia príbeh podľa svojich predstáv a vypočujú si záver skutočný.

fáza kritického myslenia- žiaci hodnotia konanie jednotlivých postáv, uvažujú o tom, či bolo správne alebo nie a zároveň sa snažia uvažovať o svojich vlastných podobných skúsenostiach a hodnotia ich.

fáza uvažovania/ transformácie- ako by sa mali nielen postavy zachovať lepšie, čo by urobili žiaci, keby sa ocitli v podobnej situácii, ako je správne zachovať sa v takejto situácii a čo nie.

Pomoc rodičom:

Pre rodičov žiakov je zriadené občianske združenie, ktoré pomáha odstraňovať nezamestnanosť,
rozvíjať pracovné zručnosti, podporuje pozitívny vzťah k práci a k ďalšiemu vzdelávaniu.