Súvis morálky a zdravia

Je medzi morálkou a zdravím  súvis?
            Pochopiteľne, že na zdravie človeka vplýva silne mnoho iných faktorov, než len morálka. Preto aj morálni ľudia môžu byť chorí. A nie vždy nemorálnosť sa musí prejaviť aj ujmou na zdraví. A predsa svojím spôsobom platí: že morálka je nepochybne jeden z dôležitých faktorov udržiavania zdravia a predlžovania ľudského veku!            
    Koľko ľudí si už prehralo svoje zdravie svojím nemorálnym životom. Stačí poukázať na notorických alkoholikov, ktorí si prepili život. Smrť spôsobená cirhózou (stvrdnutím) pečene alebo upchávanie ciev na nohách, alkoholické psychózy (delirium tremens), otrava alkoholom, otrava metylalkoholom (s nasledujúcim trvalým oslepnutím alebo smrťou), otrava pri spojení alkoholu s barbiturátmi, sedatívami, ataraktikami, psychofarmakami alebo inými liekmi, degeneračné následky na potomkoch, mnohé samovraždy, to je krutá daň notorického alkoholizmu na zdraví človeka. Iné dôsledky nemorálnosti sú pohlavné choroby a najnovšia metla ľudstva AIDS. Tu je priamy súvis nemorálnosti a straty zdravia. Najnovšie aj fajčenie sa stáva otázkou morálky. Posledné výskumy medicíny ukázali, aké je fajčenie zdraviu škodlivé nielen pre fajčiara samého (rakovina pľúc, infarkty), ale aj pre jeho okolie. Fajčiaca tehotná matka ohrozuje zdravie svojho dieťatka, ktoré sa jej má narodiť. A ako veľmi súvisí otázka zdravia a morálky pri požívaní drog alebo fetovaní. Koľkým táto nemorálna prax požívania drog a toxických látok už ťažko poškodila zdravie.
    Ak sa z tohto hľadiska pozeráme na veci, musíme dať za pravdu slovám: Medzi morálkou a zdravím človeka je signifikantný súvis. Potvrdzujú to najnovšie lekárske výskumy v oblasti najmä psychológie a biológie. Prichádzajú prvé signály od lekárov: je podozrenie, že keď niekto niekoho nenávidí, môže u neho z toho vzniknúť nádorové ochotenie a srdcovo-cievne problémy! To je prekvapujúci súvis morálky a zdravia, o ktorom sapred v minulosti vedelo len málo. Dnes už vieme, že dlhotrvajúci stres negatívne ovplyvňuje endokrinný a imunitný systém, ktoré sú priamo zodpovedné za odvádzanie toxických látok z tela. Nenávisť, nepokoj zo zlých vzťahov, či už sme ich nositeľmi, alebo obeťami, je v oboch prípadoch stresom, plýva na ľudský organizmus – teda aj na zdravie.
    Infarkt tiež môže byť jeden z prejavov zlyhania obrany voči stresu V dôsledku stresov sa zjaví „iba“ zhrubnutie artérií. Ale to už znamená, že ľudský život je zbytočne ukrátený o nejaký ten rok. Každé narušenie spokojnosti manželského života a nadovšetko rozvod v mnohých prípadoch znamená zároveň aj ujmu na zdraví a určité skrátenie života. Ľudské telo v stresových situáciách totiž (ako ukazujú najnovšie výskumy) prestáva vyrábať dopamín, endorfin, monamin, IgA-antitelieska a iné látky, ktoré sú také dôležité v obranných imunologických zápasoch tela s chorobami. Žiť pod ustavičným stresom znamená byť náchylnejší ku chorobám. Pretože aj morálne faktory majú vzťah ku stresom, v záujme vlastného zdravia je nenarušovať rovnováhu vlastnej psychiky nemorálnym životom.            
    Nedávno uverejnil svoju správu sicílsky patológ Prof. Aragona, ktorý robil štyridsať rokov pitevné prehliadky na telách mŕtvych gangstrov mafie. Jasne ukazuje, k čomu môže viesť v ľudskom tele cynický vzťah k iným a vlastná zloba. Profesor Aragona zistil, že mafiáni mali zhrubnuté artérie, trpeli ľadvinovými ťažkosťami a mali žalúdočné vredy. Ich pečeň bola pretučnená a trpeli na chronický nedostatok glukózy. Aragona zistil, že nadobličky týchto nenávistných, cynických mužov, boli zničené stálym výronom stresových hormónov epinefrinu a norepinetrinu. Žľaza mozgového podvesku, nadobličky a iné orgány produkujúce hormóny ako štítna žľaza, boli v dôsledku preťaženia scvrknuté a tým sa narušila celá látková výmena. Infarkty sa u týchto ľudí zjavujú už v tridsiatich rokoch života.            
    Naproti tomu najnovšie výskumy na univerzitách v USA ukazujú, že telo honoruje lepším zdravím tých, ktorí vedú morálny život v spokojnosti svojho svedomia. Je tu teda určité biochemické spojenie medzi morálkou a zdravím. Sociológ Pitirim Sorokin, ktorý roku 1949 založil Harvardské výskumné centrum pre kreatívny altruizmus, došiel k záveru, že dlhovekosť je spojená s dobrosrdečnosťou a – ako to on vyjadril – s „kreatívnou láskou“. Toto predĺženie života u morálnych jednotlivcov činí podľa Sorokina 5 až 10 rokov.
    Gerome Solomon, psychoimunológ Standfordskej univerzity zistil, že chorí na AIDS, u ktorých sa prejavuje zvlášť vysoká odolnosť voči postupu tejto choroby, odlišujú sa od ostatných altruistickým správaním, napríklad, že dobrovoľne pomáhajú v nemocniciach a na klinikách iným chorým na AIDS. Psychológovia dochádzajú k názoru, že existuje určitý základný program ľudského mozgu, ktorý je v súhlase s morálnymi hodnotami ľudstva. Keď človek koná podľa tohto základného programu, mozog vydáva podnety na tvorbu životne dôležitých hormónov. Keď sa morálna rovnováha človeka narúša, dochádza k pribrzdeniu tvorby týchto hormónov.            
    Tento súvis morálky a zdravia, ktorý je jedným z prejavov súvisu duševna a telesna bol známy už starým národom. Už Mojžišove prikázania hovorili: „Cti si otca i matku, aby si dlho žil na zemi“. Tým je povedané to, k čomu dochádza aj moderná psychológia: morálny život je odmeňovaný dlhovekosťou. Tak isto by bolo možné povedať: Neprejavuj nenávisť voči nikomu, aby si dlho žil na zemi; ži v sporiadanom manželskom živote, aby si dlho žil na zemi, závistlivo nesiahaj na majetok svojho blížneho, aby si dlho žil na zemi; nehovor nepravdu v snahe škodiť svojmu blížnemu, aby si dlho žil na zemi. Už tu v Mojžišovom desatore sa teda konštatuje tento súvis medzi morálkou a zdravím. Morálna rozkolísanosť je narušením morálneho naprogramovania nášho mozgu (ako sa ono potom ozýva aj v zlom svedomí) a má biochemické negatívne dôsledky na výrobu životne dôležitých hormónov.            
    Sme teda naprogramovaní na morálku a každé porušenie tejto destinácie človeka má negatívny dopad na zdravie človeka.

Igor Kišš
Ukážka z knihy Sociálna etika, Vydavateľstvo Univerzity Komenského v Bratislave, 2006