Základnú zodpovednosť má štát

Peter Zverka, riaditeľ Ústavu informácií a prognóz školstva

Aká je vaša predstava účinnej, ale súčasne aj reálnej stratégie kurikulárnych zmien?

Situácia v oblasti kurikula sa dá charakterizovať ako permanentná zmena, permanentná reforma. Naša stratégia by sa mala opierať najmä o nosnú a použiteľnú teóriu tvorby cieľov, úloh, obsahu, metód, prostriedkov a organizácie vyučovania v škole. Mali by sme zohľadniť vlastné skúsenosti, ktoré sa svojho času ukázali ako dobré a ktoré sú použiteľné aj dnes, rovnako však aj skúsenosti z iných krajín, ktorých reformy sa v praxi ukázali ako efektívne.V stratégii musíme aj predvídať dôsledky jednotlivých čiastkových zmien i neželané konzekvencie, ktoré môžu vyvolať. Rovnako by bolo dobré experimentálne overiť predpokladané zmeny v praxi a spraviť ich prípadné korekcie prv, než ich frontálne zavedieme do škôl.Mali by sme vychádzať z toho, že základnú zodpovednosť za uspokojovanie práva občanov na bezplatné vzdelanie najmenej v rámci povinnej školskej dochádzky, ktorá vyplýva z ústavy SR, má štát. Zodpovednosť štátu by bola bez garancie kurikula na úrovni doby prázdna. Okrem iného aj preto, že investíciami, aké si vyžaduje kurikulárna reforma, nedisponuje okrem štátu nijaký iný subjekt. Na druhej strane, školy by mali mať istú mieru autonómie, mali by aktívne participovať na realizácii zmien obsahu a metód vyučovania, lebo prílišná centralizácia procesu zmien škodí.

Do akej miery je podľa vás potrebné reformovať obsah vzdelávania našich základných a stredných škôl?

Z predchádzajúcich reforiem sme sa poučili, že prepchaný, predimenzovaný obsah vyučovacieho predmetu vôbec nezaručuje jeho efektívne osvojenie a už vôbec nepodnecuje tvorivosť žiakov v aplikácii získaných poznatkov. Napriek tomu odborníci, ktorí sa podieľajú na tvorbe učebných osnov jednotlivých predmetov, v prvom až poslednom rade „bojujú“ o čo najväčší priestor pre svoj predmet.Som toho názoru, že samotná prestavba obsahu vzdelávania, prípadne zavedenie supermoderných učebníc ešte nepostačí na dosiahnutie žiadaného stavu. Vzdelávanie je systém. A každý dobrý a fungujúci systém má určitú vnútornú rovnováhu svojich komponentov. Ak zmeníme len niektorý z nich, rovnováha sa naruší a systém nemôže optimálne pracovať. Nestačí zmeniť obsah a metódy, do systému patria aj formy a prostriedky vzdelávania a to najpodstatnejšie – učiteľ.

 Nazad na úvod diskusie: Obsahové zmeny