Zrakovo postihnuté dieťa

Zrakovo postihnuté dieťa doma

– Ako môže rodič zistiť, že jeho dieťa má poruchu zraku (prvé príznaky):  

  • Vo viacerých prípadoch rodiča  na poruchu zraku dieťatka upozorní lekár.
  • Ak sa tak nestane, rodičia väčšinou už v ranom veku dieťaťa zistia, že jeho reakcie na vizuálne stimuly nie sú adekvátne. V týchto súvislostiach je potrebné konštatovať, že podľa viacerých odborníkov je zrakový analyzátor z anatomickej stránky vyvinutý už pri narodení dieťaťa, pričom zrakové funkcie sa vyvíjajú spravidla do 10. až 12. roku života. Pre väčšinu detí je už v prvých týždňoch a mesiacoch  života vizuálne atraktívna ľudská tvár. Langmeier (1991) v tejto súvislosti hovorí o prvom očnom kontakte. V 2. až 4. mesiaci dieťa začína aktívne sledovať najbližšie okolie (najskôr jedným okom, neskôr, okolo piateho mesiaca, striedavo raz jedným, potom druhým okom). V 6. – 7. mesiaci sa podľa Gerinca (1997) zvyšuje zraková ostrosť na 0,1 a zároveň sa upevňuje spojenie oko – ruka a v 12. mesiaci sú funkcie akomodácie, konvergencie a zrakovej ostrosti na úrovni, ktorá umožňuje fúziu, teda splynutie obrazov.

– Čo má rodič robiť, pokiaľ má podozrenie, že jeho dieťa má poruchu zraku:  

  • Ak rodičia majú podozrenie, že ich dieťa má poruchu zraku, mali by čím skôr vyhľadať očného lekára, ktorý buď toto podozrenie vyvráti, alebo ak sa potvrdí, tak stanoví diagnózu a prognózu.
  • Nadväzne na vyjadrenie očného lekára je potrebné navštíviť odborníkov v niektorom zo zariadení špeciálnopedagogického poradenstva na Slovensku (v špeciálno – pedagogickej poradni alebo detskom integračnom centre). V Adresári zariadení špeciálnopedagogického poradenstva na príslušný kalendárny rok, ktorý je možné nájsť na internetovej stránke  www.statpedu.sk – Integrácia – Špeciálnopedagogické poradenstvo, sa je možné dozvedieť viac o personálnom obsadení, odbornom zameraní, ako aj prioritných činnostiach príslušného poradenského zariadenia. Priamo na prácu so zrakovo postihnutými deťmi sú špecializované Špeciálnopedagogická poradňa pri ZŠI, ŠZŠI pre nevidiacich a slabozrakých v Bratislave, Svrčia 6 a Špeciálnopedagogická poradňa pri ZŠI, ŠZŠI pre nevidiacich a slabozrakých v Levoči nám. Š. Kluberta 2.

– Ako môže rodič dieťaťu pomôcť, ako by sa mal rodič správať a na čo by sa mal pripraviť pri tomto druhu postihnutia:  

  • Zrakovo postihnuté deti netvoria homogénnu skupinu. V rámci diferenciácie rozdeľujeme zrakovo postihnutých pre potreby špeciálnopedagogickej teórie a praxe na nevidiacich, čiastočne vidiacich, slabozrakých a binokulárne chybných (tupozrakých a škuľavých)., pričom každá z uvedených skupín sa ďalej člení na viaceré podskupiny.
  • Efektívnosť pomoci rodičov je podmienená práve presným stanovením individuálnych cieľov a úloh, preto je mimoriadne dôležité, aby sa rodičia zrakovo postihnutého dieťaťa čím skôr kontaktovali s odborníkmi v niektorom zo špeciálnopedagogických poradenských zariadení, ktorí im veľmi ochotne poradia a pomôžu.   

– Aké sprievodne javy a iné prejavy sa môžu vyskytovať pri zrakovom postihnutí:  

  • Zrakovo postihnuté deti sú, čo sa týka správania, presne také isté deti ako intaktná populácia. Problémy, ktoré by mohli nastať ako dôsledok zrakového postihnutia sa môžu zhrnúť pod spoločný názov zraková defektivita. S ňou sa môžeme občas stretnúť najmä u tých jednotlivcov, u ktorých sa z rozličných dôvodov premietli dôsledky ich zrakového postihnutia do ich spoločenského a pracovného života. Nepodarilo sa im nájsť si miesto v spoločnosti a sami okolo seba budujú bariéry. Našťastie takýchto jednotlivcov je veľmi malý počet. Väčšina zrakovo postihnutých práve aj pomocou vzdelávacích, poradenských a záujmových  inštitúcií našla svoje plné pracovné a spoločenské uplatnenie.

– Aké zamestnania sú vhodne pre zrakovo postihnutú mládež, na aké profesie by sa mali deti a ich rodičia zamerať:  

  • Je len veľmi málo profesií, o ktorých sa dá povedať, že nie sú vhodné pre zrakovo postihnutých, sú to najmä profesie, pri ktorých sa v súvislosti s ochranou zdravia a bezpečnosťou iných osôb vyžaduje bezchybný zrak, a to napríklad vodiči hromadnej dopravy, piloti a pod. Výber zamestnania, z pohľadu prípadných obmedzení, je prísne individuálny a súvisí aj s ochranou zdravia a bezpečnosťou samotného zrakovo postihnutého jednotlivca. Napríklad pre zrakovo postihnutých, ktorí majú zvýšený vnútroočný tlak, nie sú vhodné profesie náročné na fyzickú námahu a pod. Z uvedených dôvodov je potrebné, aby zrakovo postihnutý jednotlivec konzultoval výber zamestnania s očným lekárom, s odborníkmi v špecializovaných poradenských zariadeniach a školách pre zrakovo postihnutých.
  • To, že zrakovo postihnutí môžu byť pracovne a spoločensky veľmi úspešní, sa dá zdokladovať stovkami absolventov škôl pre zrakovo postihnutých, z ktorých sú dnes uznávaní odborníci v mnohých profesijných oblastiach. 

– Aké sú vhodné voľno – časové aktivity a súťaže pre zrakovo postihnuté deti:  

  • Existujú aj voľno-časové aktivity a súťaže pre zrakovo postihnuté deti a mládež. Tieto spravidla organizujú školy pre zrakovo postihnutých alebo Únia nevidiacich a slabozrakých Slovenska (recitačné preteky, športové súťaže a pod.).
  • Cieľom však nie je zvyšovať počet takto špecializovaných súťaží, ale snaha, aby sa zrakovo postihnutí žiaci zúčastňovali súťaží pre bežnú populáciu, a to súťaží prakticky vo všetkých oblastiach. Napríklad žiaci Základnej a špeciálnej školy pre slabozrakých v Bratislave obsadili popredné miesta v celosvetových výtvarných súťažiach a mnoho ďalších.

– Možnosti, ktoré má rodič, pokiaľ je potrebné dieťa umiestniť do náhradnej starostlivosti:  

  • Možnosti sú zhruba rovnaké ako u detí, ktoré nie sú zrakovo postihnuté.

Zrakovo postihnuté dieťa integrované v škole

– Ako by malo postupovať vedenie školy a učiteľ:  

  • Je dôležité, aby riaditeľstvo školy, ktoré sa rozhodlo vzdelávať individuálne integrovaného zrakovo postihnutého žiaka postupovalo v intenciách Metodického usmernenia č. 3/2006-R z 24. januára 2006 k realizácii školskej integrácie žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami v základných školách a v stredných školách.
  • Podľa tohto predpisu je možné žiaka so špeciálnymi výchovno – vzdelávacími potrebami považovať za integrovaného žiaka výlučne na základe písomného vyjadrenia poradenského zariadenia, vyplývajúceho z odbornej špeciálnopedagogickej a psychologickej diagnostiky.
  • Písomné vyjadrenie k školskej integrácií žiaka vydáva špeciálnopedagogická poradňa alebo detské integračné centrum. Žiakovi s vývinovými poruchami učenia alebo žiakovi s vývinovými poruchami správania môže písomné vyjadrenie vydať aj pedagogicko-psychologická poradňa.
  • Podľa § 32b ods. 4 a 5 zákona č. 29/1984 Zb. v znení neskorších predpisov sa individuálne integrovaný žiak vzdeláva podľa individuálneho výchovno – vzdelávacieho programu. Individuálny výchovno -vzdelávací program sa vypracúva aj individuálne integrovanému žiakovi, ktorému nie je potrebné upraviť obsah vzdelávania podľa pedagogických dokumentov pre školu, ktorú tento žiak navštevuje. Ak sa obsah vzdelávania žiaka neupravuje, v individuálnom výchovno-vzdelávacom programe žiaka sa uvedú príslušné pedagogické dokumenty, podľa ktorých je takýto žiak vzdelávaný.
  • Veľmi dôležitá je spolupráca triedneho učiteľa individuálne integrovaného zrakovo postihnutého žiaka so špeciálnopedagogickým poradenským zariadením, ktoré integráciu odporučilo, a v ktorého starostlivosti zrakovo postihnutý žiak je.

– Druhy pomôcok pre zrakovo postihnutého žiaka:  

  • Špeciálne pomôcky, ktoré zrakovo postihnutý žiak používa v škole odporučí buď očný lekár, alebo odborník špeciálnopedagogického poradenského zariadenia.
  • Nie je možné vymenovať všetky pomôcky, ktoré zrakovo postihnutým deťom môžu pomáhať vo výchovno-vyučovacom procese. Patria tam napríklad špeciálne okuliare, lupy, televízne zväčšovacie lupy, osobné počítače, diktafóny, ale aj špeciálne zošity, učebnice pre nevidiacich, počítačové pracoviská pre nevidiacich a pod.
  • Výber pomôcky je potrebné vždy konzultovať s odborníkom, pretože ak má byť pomôcka skutočne účinná, je výber musí plne zohľadňovať individuálne potreby konkrétneho dieťaťa. Napríklad, ak učiteľ v bežnej škole, v ktorej starostlivosti sú individuálne integrovaní slabozrakí žiaci, má predstavu, že všetkým výrazne pomôžu, ak im zväčšia texty na maximálnu možnú veľkosť, znevýhodní a zťaží prácu deťom so zúženým zorným poľom, výpadmi na sietnici a pod. Tie sa taktiež radia do kategórie slabozrakých žiakov a takýmto spôsobom im je do značnej miery skomplikovaná ich školská práca, pretože čím viac je text a ilustrácie zväčšené, tým menej z nich sú schopné deti obsiahnuť svojim zrakovým poľom. Znamená to, že amatérsky – nevhodne zvolená a používaná pomôcka sa môže stať doslova prekážkou v školskej úspešnosti zrakovo postihnutého žiaka.   

– Výhody, nevýhody a zohľadňovanie zrakového postihnutia u žiaka vo vyučovacom procese:    

  • V zásade možno povedať, že celkom určite neplatí, že by sa u zrakovo postihnutého žiaka problémy v  zrakovom vnímaní automaticky kompenzovali prostredníctvom iných zmyslov. Zvykne sa hovoriť, že zrakovo postihnutí majú lepší hudobný sluch ako bežná populácia. Aj v tomto prípade však leží rozloženie hudobne talentovaných zrakovo postihnutých na Gausovej krivke v hodnotách podobných ako u intaktnej populácie.
  • Už celé desaťročia sa v školách pre zrakovo postihnutých žiakov uskutočňuje mimoriadne dôkladné vyhľadávanie hudobných talentov a so všetkými, u ktorých sú aspoň minimálne predpoklady, sa individuálne pracuje.
  • Nedá sa hovoriť o výhodách, ktoré by zo zrakového postihnutia vyplývali. V odporúčaní, ktoré je spravidla adresované triednej učiteľke, a ktoré tvorí podklad pre vypracovanie individuálneho výchovno-vzdelávacieho programu sa snažíme nie o zvýhodnenie, ale naopak vytvorenie aspoň približne rovnocenných podmienok školskej práce individuálne integrovaného zrakovo postihnutého žiaka s jeho spolužiakmi. Napríklad zrakovo postihnutý žiak s nystagmom (očný tras) potrebuje podstatne dlhší čas na vyhľadanie konkrétneho údaja na mape, teda ak mu učiteľ pridá čas, nezvýhodňuje ho, ale poskytuje mu rovnocenné podmienky ako jeho spolužiakom.
  • Aj zrakovo postihnutí žiaci absolvujú v deviatom ročníku Monitor a pred ukončením stredoškolského štúdia maturitnú skúšku. V obidvoch prípadoch môžu mať upravené podmienky, a to za predpokladu, že ich kmeňová škola na základe odporúčania špeciálnopedagogického poradenského zariadenia a so súhlasom zákonných zástupcov eviduje a vykazuje ako individuálne integrovaných zrakovo postihnutých žiakov alebo študentov a v ich individuálnom výchovno – vzdelávacom programe sú zachytené podmienky ich školskej práce.
  • Vo všeobecnosti možno na základe dlhoročných skúseností s individuálne integrovanými zrakovo postihnutými žiakmi konštatovať, že ak triedny učiteľ spolupracuje so špeciálnopedagogickým poradenským zariadením, tak nie sú výraznejšie problémy. Väčšina problémov býva viac-menej technického charakteru, ktoré sú pomerne ľahko korigovateľné.
  • Horšia situácia nastáva, ak triedna učiteľka nie je špeciálny pedagóg a nespolupracuje s príslušným poradenským zariadením. V takomto prípade sa so zrakovo postihnutým žiakom pracuje formou pokusu a omylu, pričom sa je občas možné stretnúť s dvomi extrémnymi polohami. V prvom prípade nie je vôbec zohľadňované, že má žiak nejaké problémy v zrakovej práci. To sa u zrakovo postihnutého žiaka môže prejaviť o. i. v tom, že narába s neúplnými, nepresnými a skreslenými informácie, čo samozrejme ovplyvňuje výsledky jeho práce a celkove jeho školskú úspešnosť. V opačnom prípade, v síce dobre mienenej laickej snahe maximálne šetriť zrak a príliš nezaťažovať zrakovo postihnutého žiaka, dochádza k neopodstatnenému  minimalizovaniu požiadaviek, čoho dôsledkom je paradoxná situácia, a to že sa adekvátne nerozvíjajú schopnosti a zručnosti žiaka, ten má síce dobré známky, ale tieto nezodpovedajú jeho vedomostiam.

– Oslobodenie zrakovo postihnutého žiaka z vyučovania:  

  • V nevyhnutnom prípade môže byť aj zrakovo postihnutý žiak oslobodený z určitých premetov. Podľa § 5 ods. 3 písm. e) a ods. 4 písm. c) zákona č. 596/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov, ak je žiak oslobodený od vzdelávania sa v jednotlivých vyučovacích predmetoch alebo ich častí, alebo oslobodený od štúdia jednotlivých vyučovacích predmetov alebo ich častí, tieto skutočnosti sa uvedú v individuálnom výchovno – vzdelávacom programe, pričom  riaditeľ školy vydá príslušné rozhodnutia.
  • Je však potrebné, aby kmeňová škola žiaka, oslobodenie od vzdelávania sa v jednotlivých vyučovacích predmetoch alebo ich častí, konzultovala so špeciálnopedagogickým poradenským zariadením tak, aby neopodstatneným oslobodením v konečnom dôsledku nepoškodila zrakovo postihnutého žiaka.

– Materiálne vybavenie a zabezpečenie škôl pre zrakovo postihnutú mládež:  

  • S komplexnou účelovou úpravou tried pre zrakovo postihnutých sa môžeme stretnúť v školách pre zrakovo postihnutých v Bratislave a v Levoči.
  • U individuálne integrovaných zrakovo postihnutých žiakov je úprava tried v jednotlivých školách determinovaná konkrétnymi možnosťami a samozrejme aj záujmom uskutočniť potrebné úpravy, tej – ktorej školy. V odporúčaní k individuálnej integrácii príslušnú školu vždy informujeme či a aké úpravy konkrétny zrakovo postihnutý žiak potrebuje. 

Autor: PhDr. Ondrej Némethvýskumný a vývojový zamestnanec pre výchovu a vzdelávanie zrakovo postihnutýchŠtátny pedagogický ústav

Odporúčaná literatúra:Lengmeier, J.: Vývojová psychológie pro dětské lékaře. Avicenum, Praha, 1991Gerinec, A.: Zrakové funkcie u človeka. Medicínsky monitor 1//1997, Slovenská lekárska spoločnosťČajka, K.: Tyflopédia I, Univerzita Komenského, Bratislava, 1986Vágnerová, M.: Oftlamopsychologie dětského věku. Karolinum, Praha, 1995Németh, O.: Slabozrakosť ako pedagogický problém. Sapientia, Bratislava, 1999Požár, L.: Školská integrácia detí a mládeže s poruchami zraku. UK, Bratislava 1996